DETI, UMENIE A TERAPIA



Modlitba detí.
Bože, nechaj nám našu radosť, smiech
a dušu čistú ako sneh,
lebo tomu, kto čisté srdce nosí,
tomu k radosti veľa netreba,
ten ľahko vzlietne z čistej rosy
na krídlach fantázie do neba





Svet fantázie je pre vývoj detí veľmi dôležitý, pretože im umožňuje vytvárať prekoncepty, ktoré im pomáhajú reagovať na okolitý svet a adaptovať sa naň primeraným detským spôsobom. Pomocou fantázie si malé deti vysvetľujú javy, ktorým ešte nerozumejú. Stáva sa, že mnohé deti sú predčasne „obraté“ o krásu tajomstiev života, o fantazijné prežívanie, o rozprávkové predstavy víl, princov, hrdinských rytierov a krásnych princezien... Príliš tvrdo a zavčasu boli odtrhnuté od sveta symbolov, rozprávok a bájok, alebo čo je ešte horšie, ani nedostali šancu stretnúť sa s ním. Ak im vezmeme tajomný svet rozprávok, preskočíme dôležitý vývinový stupeň, zavčasu deti postavíme pred realitu, pre ktorú ešte nedorástli, ktorá je pre ne nepochopiteľná, veľmi tvrdá a ich krehká citová disponovanosť reaguje príliš výrazným stresom. Deťom potom chýba medzičlánok v prirodzenej emocionálnej adaptácii. Miesto toho, aby sa s dôverou obrátili ku svetu, získajú k nemu veľmi skoro hlbokú nedôveru. Ako prázdnota sveta, ktorú deti prežívajú, ak sú príliš často a príliš dlho ponechávané osamote, tak i príliš veľká intenzita podnetov na ne pôsobí v smere neurotického vývoja. Je narušený samotný začiatok otvárania sa svetu a sú akoby vrhnuté späť k sebe. Najviac zaťažujúce sú úzkosti, ktoré sú prežívané v rannom detstve, vo veku, keď proti nim dieťa ešte nemohlo vyvinúť obranné sily. Preto sú odkázané na pomoc zvonka a odnášajú si poškodenia, ak so svojimi úzkosťami sú ponechané samé na seba. Je dôležité ponechať deťom detstvo so všetkým, čo k nemu patrí (aj s rozprávkami) a nepredbiehať čas, pretože tým ohrozujeme ich duševné zdravie. Vychádzajúc z tejto bázy, cielene aplikujem arteterapiu u detských klientov. Prostredníctvom neverbálnych metód je možné veľmi šetrne nahromadené negatívne emócie uvoľniť, bez toho, aby som s deťmi vstupovala do náročných rozhovorov, analýz a interpretácií. Deti majú veľmi rady výtvarné aktivity, prehlbujú si svoje vnímanie, skúšajú hranice, hľadajú bezpečné miesto, vstupujú do kontaktov s druhými osobami, naučia sa narábať so svojim hnevom a brániť sa hnevu toho druhého, môžu sa otvárať dôvere, spolupráci... Zároveň mi tieto umelecké aktivity pomáhajú pochopiť aj najhlbšie príčiny ich úzkosti, smútku, strachu a z neho vyplývajúce nežiaduce formy správania. Dieťa, ktoré cíti silu kontaktu, to znamená, že je vo vzťahu akceptované, rešpektované a prijímané bez podmienok, veľmi dobre spolupracuje a rýchlo napreduje. Dieťa potrebuje ľudské teplo, ktoré by ho zohrialo a upokojilo; bezpečie, aby sa prestalo báť; akceptáciu, aby nabralo odvahu prirodzene sa prejaviť; empatiu a porozumenie, aby sa necítilo vinné; dôveru, aby vedelo, že ho neodsúdim, nezradím a v ťažkých chvíľach neopustím... Keď nadviažem s dieťaťom vzťah založený na dôvere a akceptácii, potom sa dieťa odváži odhaliť mi svoj vnútorný, skrývaný svet. Sú to vzácne chvíle, keď prehovárame k sebe nie slovami, ale prostredníctvom umenia a emócií, keď spoločne zdieľame, prežívame a cítime ľudskú spolupatričnosť. Predovšetkým na takýchto pilieroch stojí psychoterapia detí.