Špeciálna pedagogika - Etopédia






Existuje skupina detí, mladistvých, i dospelých, citovo poranených, jedinci, ktorí bez vlastného zavinenia trpia a pokúšajú sa nájsť vo svojom nenormálnom svete nejaký spôsob fyzického a citového prežitia. Starostlivosť o tieto osoby patrí do oblasti špeciálnej pedagogiky – etopédie..

     


Spravidla ide o poruchy, ktoré majú v anamnéze citové traumy a dlhodobé neuspokojenie základných sociálnych a rozvojových potrieb. Oficiálna definícia vážnej emocionálnej narušenosti v USA hovorí, že tento pojem znamená situáciu vykazujúcu jednu alebo viacero nasledujúcich charakteristík: dlhodobo pretrvávajúca nálada s pocitom nešťastia alebo depresie, neschopnosť vytvárať a udržiavať primerané medziľudské vzťahy, neprimerané citové prejavy a správanie za normálnych okolností, tendencia k fyzickým prejavom strachu v súvislosti s osobnými (alebo aj školskými) problémami, neschopnosť učiť sa, ktorú nemožno vysvetliť intelektuálnymi, zmyslovými alebo zdravotnými činiteľmi. Poruchy emocionality sa prejavujú v celej množine príznakov, z ktorých treba uviesť najvýznamnejšie: žiarlivosť, úzkosť, závisť, smútok, strach, vina, ritualizácia správania, perfekcionizmus, agresia, depresia, naučená bezmocnosť, motorický nepokoj, pocity menejcennosti, pýcha, hanba a iné. O emocionálnej narušenosti sa spravidla hovorí v dvoch súvislostiach. Môže ísť o emočné poruchy, ktoré patria do skupiny neuróz alebo poruchy emocionality spôsobované poruchami osobnosti. Tie sa dajú ako plne rozvinuté diagnostikovať až v dospelom veku. Napriek tomu je potrebné o nich vedieť, pretože ich rozvoj prebieha už v detstve a dospievaní a v istej zárodočnej forme možno diagnostikovať ich príznaky už v tomto období.