Namaľovaná nálada

Naše terapeutické stretnutia s Martinom prebiehali v terapeutickej miestnosti. Miestnosť je vybavená policami, kde sú uložené rôzne predmety a pomôcky, napríklad farby, hračky, menšie i väčšie lopty... Podlaha miestnosti je pokrytá pestrofarebným kobercom, v rohu pod veľkým oknom stojí biely pracovný stôl s dvoma stoličkami. V protiľahlom rohu sú dve mäkké kreslá s okrúhlym stolíkom. Tomuto stretnutiu predchádzali cvičenia, pri ktorých sa Martin zoznámil s predmetmi a pomôckami, s miestnosťou a možnosťami, ktoré ponúka k vnímaniu a prežívaniu - vychodil si ju, vysedel, vyhmatal, vyležal, našiel si dobré bezpečné miesto a ohraničil si ho predmetmi.

... Na stretnutie prišiel Martin tichý. ... „Dobrý deň!“ ... „Ako sa dnes cítiš?“.... „Nanič, nechcelo sa mi vstávať... A som unavený... Mama sa hádala s otcom...!“ Po týchto spontánnych odpovediach si sadol na „svoje bezpečné miesto“, rukami si objal kolená a sklonil hlavu. Mlčal. Sadla som si blízo neho a chvíľu sme mlčali spolu. Po niekoľkých minútach som prerušila mlčanie a povedala, že každý môže so svojou náladou niečo spraviť, nemusí sa jej poddať. Môže byť aktívny a zmeniť ju. A môže to spraviť sám. „Ako?“ spýtal sa prekvapene.“ Ukážem ti spôsob, ako sa to dá. Potrebujem k tomu mramorovacie farby, misku s vodou a kúsok výkresu, asi taký veľký ako pohľadnica“. Pripravila som si vymenované predmety. „Pozri, aké predmety mám tu pred sebou na stole.“ Martin pozorne skúmal veci rozložené na stole a čakal, čo sa bude diať ďalej. „Teraz sa zamyslím nad svojou náladou..., cítim, že dnes som smutná a môj smútok je taký čierny, ako táto čierna farba“. Vezmem fľaštičku s čiernou mramorovacou farbou a nakvapkám tri kvapky tejto farby do misky s vodou. „Ďalej cítim hnev a môj hnev je červený, preto si nakvapkám, povedzme, štyri kvapky červeného hnevu. A ešte sa dnes cítim sama, opustená, a preto si nakvapkám asi tak šesť kvapiek modrej samoty“. V miske sa objaví moja nálada v podobe modro – čierno – červeného abstraktného obrazca. „Pozri sa, aký obrázok vznikol v miske!“ Na povrchu vody v miske pláva farebná abstraktná škvrna. Martin sa s prekvapením posúva bližšie, smerom ku mne. Namočím pripravený výkres do misky s vodou a farby sa zrazu objavia na papieri. Voda v miske zostala čistá. „Moja zlá nálada je teraz na papieri, už ma viac nemôže trápiť! Je tu a ja si s ňou spravím, čo len budem chcieť“. Ešte musím vysloviť dôležitú formulku: „Zmizni zlá nálada, nebudeš ma viac otravovať! Odíď! Nechcem ťa! Si na papieri, už ma viac nemôžeš trápiť! Spravím si s tebou, čo len budem chcieť! Roztrhám ťa, spálim nad sviečkou, pokrčím alebo hodím do koša...!“ Martin spontánne zvolal: „spláchnite ju do záchoda!“ V poriadku, Martin. Kúsky roztrhanej nálady na papieri skončili v záchodovej mise. „Aj ja to chcem skúsiť!“, povedal Martin. Podišiel k miske s vodou a nakvapkal do nej čiernu farbu, potom tmavofialovú, šedú, červenú a tmavomodrú. Pozoroval farby na hladine vody, ktoré vytvorili abstraktný obrázok Potom do vody s farbami namočil výkres a vytiahol ho. Prežíval naozaj silné emócie. Cez slzy v očiach sa díval na vzniknutý abstraktný obrázok. „Zmizni!“ Roztrhal papier a útržky utekal spláchnuť do WC. Pozoroval, ako voda spláchla papieriky. Potom si ticho sadol na svoje „bezpečné miesto“. Už neplakal. Po chvíli povedal : „je naozaj preč!“ „To je dobré, Martinko a najlepšie je to, že ty sám si sa zbavil zlej nálady. Dokázal si to!“ Na záver stretnutia som zvolila aktivitu, pri ktorej som zamerala Martinovu pozornosť na jeho pevné časti tela: členky, kolená, bedrové kosti a chrbticu. Táto aktivita pomáha deťom pri sebauvedomení. Pocit seba samého je veľmi dôležitý pre rozvoj sebacitu, sebavedomia a sebaúcty pri vývine osobnosti dieťaťa.
Reflexia: Martin v tomto štádiu terapie ešte stále nechcel a ani nedokázal hovoriť o svojich pocitoch, preto sa v ňom negatívne emócie hromadili a toxicita v jeho organizme narastala. Potešilo ma, že počas nášho stretnutia neverbálnym spôsobom cez náhradný objekt sa dokázal uvoľniť a čiastočne sa mu uľavilo. Vyplavil zo seba dávku toxicity tak, že ju premietol do abstraktného farebného obrázka. Nahromadeného hnevu sa však bude ešte dlho zbavovať. Prácu s farebnými abstraktnými obrázkami možno s deťmi ďalej rozvíjať. Je možné ich použiť aj na projekciu detského skrytého vnútorného sveta, o ktorom možno hovoriť nepriamo, a farebné škvrny môžu byť diagnostickou pomôckou. Deti vo farebných škvrnách často vidia predmety alebo osoby, ktoré ich nejakým spôsobom ťažia alebo, ktoré hlboko emocionálne prežívajú.