Hlinená hlava




...Pracovala som so skupinou deväťročných detí. Jeden z chlapcov, nazvem ho Maťo, veľmi často provokoval iného chlapca zo skupiny (zároveň aj spolužiaka), ktorého nazvem Dano. Triedna učiteľka uviedla, že ho dokonca fyzicky aj verbálne napádal. Maťo nebol prístupný ani dohováraniu ani napomínaniu, dokonca nezmenil svoje správanie ani vtedy, keď triedna učiteľka vyvodila dôsledky z jeho neprimeraného správania v podobe sankcií. Maťo prežíval nevysvetliteľnú averziu voči svojmu spolužiakovi a ani sám nevedel vysvetliť, prečo je tomu tak. Ako som už spomenula, mali sme skupinové stretnutie a ja som mala pre deti naplánovanú aktivitu s hlinou .... Deti podľa inštrukcie usilovne rukami miesili hlinu, preciťovali ju, vnímali jej vlastnosti, farbu, charakteristickú vôňu ... Počas tejto činnosti si mali vybaviť - spomenúť na takú situáciu, keď intenzívnejšie prežívali hnev. Po dlhšej chvíli som od žiakov postupne dostávala spätnú väzbu, že si spomenuli na takú situáciu. Ďalšia inštrukcia znela, aby vytvorili z hliny zástupný predmet svojho hnevu: „vymodelujte z hliny taký predmet, ktorý by predstavoval alebo vyjadroval váš hnev“. Žiaci modelovali z hliny rôzne veci, napríklad hada, nôž, tigra, kaktus, pavúka a podobne. Maťo tiež vymodeloval z hliny predmet. Bola to akási hlinená guľa s otvormi pre oči a ústa, mala nos a zo špajlí vlasy. Pripomínala mi hlavu. Maťo mi povedal, že je to hlava spolužiaka Dana, toho Dana, voči ktorému prežíval averziu. Pozeral na tú hlinenú hlavu a ja som pozorovala zmeny v jeho tvári a rastúcu tenziu v tele. Po chvíli začal tej hlave polohlasne nadávať: „ty idiot, hlupák, debil“... nadávky, ktoré v slovníku žiakov ZŠ sú bežné. Potom do tej hlavy búchal, následne ju rozpučil a z tej masy vytvoril čosi veľmi podobné falickému symbolu... Na moju otázku, či sa veľmi sa hnevá, prikývol a päsťou búšil do hliny. „Otec je k....!“ Zrazu si uvedomil, že vidím, čo vymodeloval a čo povedal. Zahanbil sa, rýchlo z hliny vytvoril placku a s obavami čakal, čo sa bude diať. Ostatné deti zaujaté samé sebou a svojou činnosťou, si nevšimli Maťov výtvor. Podišla som k Maťovi a položila som bez slov ruku na jeho detské útle plece. Veľmi potreboval cítiť ľudskú blízkosť. V tej chvíli sme obaja cítili, že si rozumieme aj bez slov... Maťo svoj nahromadený hnev zhmotnil do hliny a keď bol hnev vonku, tak ho už neťažil na duši, mohol naň pozerať, chytiť ho, rozpučiť, búchať po ňom... Hnev už nemal Maťa v moci, ale naopak Maťo mohol manipulovať s ním. Ak dieťa môže svoj veľmi traumatizujúci pocit vyjadriť napríklad modelovaním, bez toho, že by verbálne muselo vyjaviť svoje „tajomstvo“, uvoľní tak záťaž, ktorá aj keď je hlboko potlačená v nevedomí, napriek tomu odtiaľ veľmi negatívne ovplyvňuje jeho správanie. Ak prejavy detského hnevu dospelá osoba prijme pokojne, tak dieťaťu ukáže, že nemá strach ani z takých emócií, ako sú nenávisť, strach, hnev, žiarlivosť, či závisť. Sú to prirodzené ľudské city a aj ony patria do našej emocionálnej výbavy. Ak si ich priznáme, tak potom ich lepšie môžeme dostať pod kontrolu, prežívať primeraným socializovaným spôsobom a takto budovať svoje sebaovládanie. Pre dieťa je toto poznanie veľmi dôležité. O čom „hovoril“ Maťov symbol? Maťa a jeho psychické problémy a ich pozadie som poznala dlhšie. Na tomto skupinovom stretnutí do hliny premietol a zhmotnil nahromadený hnev, ktorý zobrazil v hlinenej podobe ako falus. Maťo sa dlho hneval a svoj hnev nevedome potláčal. Jeho hnev pramenil v rodine, lebo nerozumie rodinným vzťahovým konšteláciám, z nich vyplývajúcim konfliktom, nepozná východisko ani riešenie, túži po príjemných nekonfliktných vzťahov a nevie, ako tento stav zabezpečiť. Napriek tomu, že jeho rodičia majú svojho syna radi, nerozumejú jeho vnútornému svetu. Maťov vnútorný svet ostáva skrytý pred zrakmi dospelých. Maťo ustrnul v problémoch a má zníženú schopnosť problémy riešiť, čo je vzhľadom k jeho veku aj prirodzené, ale okrem toho je aj veľmi zraniteľný a konflikty prežíva vo väčšej miere, ako je bežné. V skutočnosti sa Martin nehneval na spolužiaka, ale na otca, na ktorého pudovo žiarlil a vnímal ho, samozrejme nevedomky, ako soka a rivala. Nevedome cítil, že otec ho predstihuje, lebo je pohlavne vyspelejší. Nevedomý hnev preniesol z otca na nič netušiaceho spolužiaka, lebo na otca si nedovolil hnevať sa. V nevedomí prežíval konflikt. Podstatu svojho nevedomého hnevu priam „umelecky“ znázornil v hlinenej podobe a následne uvoľnil verbálnou agresiou, ale aj brachiálnou – miesením, hnetením, búchaním. Na záver z neho vyšlo aj tajomstvo - slovo „otec !“ Bezpečná vzťahová väzba aspoň s jednou osobou je výrazným protektívnym faktorom pre zvládanie všetkých vývinových období a pre fungovanie v dospelosti. Martin nemá takú bezpečnú vzťahovú väzbu, jeho väzba k matke je neistá, ambivalentná, a preto je dôležité, aby bezpečnú väzbu zažil v terapii. Chlapec má sťaženú možnosť identifikovať sa s otcom, keď matka otcom pohŕda a znehodnocuje ho pred synom a očakáva, že by chlapec mal mať čo najmenej otcových rysov a vidí v ňom „náhradného partnera“, upína sa na neho. Chlapec otca miluje a má zlé svedomie, pretože proti nemu tvorí koalíciu s matkou. Je ťažké byť takým, akého by so ho matka želala mať a tiež sa obáva, že matka si ho natoľko podmaní, že stratí svoju samostatnosť. Možno bude chcieť pomôcť matke rozviesť sa s neporiadnym otcom, možno bude chcieť rodičov zmieriť, aby boli šťastní a doma zavládol pokoj a harmónia a bezpečie. Čokoľvek, ale urobí, bude to problém. Takže prežíva veľký konflikt identity. Záťaž, ktorú so sebou nesie, je pre jeho detskú osobnosť priveľká a je nutné ho primeranými prostriedkami od nej odbremeniť, pretože svojou toxicitou už zaplavuje detský organizmus. Reálne hrozí, že sa u neho rozvinie taký vnútorný energetický deficit organizmu, že začne narušovať celkovú rovnováhu vegetatívneho nervového systému, a začne oslabovať obranný imunitný systém a rôznorodé metabolické procesy. To sa postupne odrazí v strate účinnosti prirodzenej, dynamickej vitality. Ide o stav pre organizmus rizikový a jeho ignorovanie by mohlo mať vážne dôsledky. Je však možné náhradnými spôsobmi napríklad, prostredníctvom umenia, situáciu zvládnuť.

Hlina





Keramická hlina je výborný materiál na tvorivú prácu s deťmi. Pri kvalitnom zložení nie je dráždivá pre kožu. Veľkou výhodou hliny je, že na rozdiel od plastelíny jej môžete mať naozaj veľké množstvo na realizovanie akéhokoľvek nápadu, je príjemná na dotyk, pri práci teplá, vždy sa dá znova zvlhčiť a prípadne zbúrať a začať od začiatku. Hlina sa dá kúpiť v predajni remeselníckych potrieb a materiálu. Treba si uvedomiť, že ak nemáte možnosť vypaľovania, je hlina v podstate len užitočnejšia plastelína.